Nezabudnite...♥

26. února 2013 v 16:05 | Joy

Nemožné, ešte som nezabudla heslo! :-D No dobre, až na tretí pokus som sa trafila do správneho, ale aj tak...:-D

Hmm...A teraz čím začať? Už dlhšie som plánovala napísať takýto článok, pripravovala som sa naň, všetko na čo nesmiem zabudnúť, všetko čo chcem napísať ale takto sa to nedá...To je ten pocit, keď už sa prihlásite a dáte, že chcete napísať nový článok, objaví sa vám prázdne políčko a vy teraz rozmýšľate, čo všetko ste to chceli napísať ale vzápätí to čo ste si pripravili zmizne, stratí sa vo vašej mysli a vy začnete proste len písať a píšete to ako to cítite...

---

Nie, nezabudla som na vás...Odchod každého blogera je ťažký, poznám to ešte keď som mala blog a nové začiatky sú tiež vždy ťažké a to pozná každý z nás, či už blog má alebo nie...31. října 2012 v 16:23...To je ten osudový čas, kedy som zverejnila článok o svojom odchode...Myslela som si, že to ani nevydržím, že sa o nejaký čas vrátim ako sa dám dokopy a oddýchnem si ale postupom času som prišla na všetko, o čo som sa počas svojej blogovej éry ochudobňovala...O život, skutočný život ktorý sa mi predtým zdal príliš krutý, život pred ktorým som utekala a skrývala sa za blogom...A zrazu počas toho čo som tu nebola, som zistila, že ten život nie je až taký krutý, že to bola len skúška, jedna z mnohých ktoré ma ešte len čakajú a že sa ten život len musím naučiť žiť, musím sa naučiť nevzdávať sa a zdvihnúť sa po každom páde a pozrieť sa s úmevom do očí tým, ktorý ma chceli vidieť najviac na kolenách a ísť ďalej...A ja som sa to naučila, pretože som chcela a zmenila som sa, som silnejšia...Silnejšia každou jednou prekážkou, ktorá sa mi postaví do cesty...Áno, prišla som na veľa vecí, pochopila som veľa vecí a aj to, že návrat by bol krokom späť...A to nechcem, nechcem sa vracať do minulosti alebo len stáť na jednom mieste, na mŕtvom bode...Chcem kráčať ďalej novými cestami a novým smerom a objavovať nové veci...

Zvláštne koľko si toho človek uvedomí aj za tak nie príliš dlhý čas...:-) Niekomu sa to môže zdať dlho, ale mne sa to zdá akoby to všetko šlo príliš rýchlo, možno preto že som konečne našla to, čo som chcela a teraz mám chuť spomaliť a dohnať to stratené...Viem, že to zlé obdobie čo som mala a tým nemyslím blog, ten bol mojou záchranou, únikom...Viem, že to už nezmením a viem, že to mohlo byť inak už skôr ale dá sa to naozaj považovať za stratené obdobie môjho života hodné zabudnutia? Posilnilo ma to a zistila som, ako silná som a som veľmi, pretože nie každý by to vydržal...Neutiekla som, vydržala som a potom som jednoducho šla ďalej, dokázala som to všetkým aj sebe...

Ak máte pocit, že je to to najhoršie čo sa vám mohlo stať, že neviete ako ďalej a nemáte silu zvládnuť tú skúšku, skúste sa prestať ľutovať, skúste prestať myslieť na útek, skúste sa pozrieť do zrkadla a utrieť si slzy a pozrite sa ešte raz a nájdite seba, pretože to vám dodá silu bojovať...Nájdite ju v sebe, tú silu postaviť sa a priamo tomu čeliť, vydržať to s úsmevom a až potom, keď to vydržíte príde odmena za vašu statočnosť...Život je boj, to je pravda. Treba si ale pamätať, že aj keď dnes nesvieti slnko, aj keď dnes je vám hrozne a bolí to a ja viem ako, bude lepšie síce nie teraz, nie práve v tejto chvíli ani zajtra, ale bude a slnko raz zasvieti aj na vás keď toho budete hodní a dostatočne silní, vyrovnaní to prijať...

Vlastne som vám len toľko chcela napísať a aspoň trochu posmeliť tých, čo sa cítia rovnako ako ja vtedy a nevedia prečo, ešte stále to nepochopili...Nezabudnite na to a mám vás rada, všetkých. :-)

Nezaujímajú ma bezcharakterní ľudia, nezaujímajú ma ich intrigy a ohováračky, nezaujímajú ma ľudia čo o mne nevedia nič a chcú mi ublížiť, chcú ma vidieť padať, plakať a prosiť ale to neuvidia...Naučte sa smiať, smiať sa im do tváre, naučte sa počúvať ale len podstatné, naučte sa hovoriť ale nie veľa, naučte sa príjimať skutočnosť a nezakrývať si pred ňou oči ale aj vidieť možnosti, naučte sa žiť, kráčať a nepadať...Je to len na vás, ako to dokážete prijať...Ste len vy a to čo je okolo vás si vytvárate sami, všetko je na vás, to kto ste, kým chcete byť...Vytvorte si okolo seba také prostredie, taký svet aký bude odrazom vašej duše, vás...Aký chcete vy, s ľuďmi ktorých máte radi a ktorí majú radi vás a hlavne sústreďte sa na svoj cieľ, na splnenie vášho sna, nedovoľte nikomu ho zničiť ani pošliapať, choďte si za tým a keď sa vám to podarí a to podarí, pokiaľ to naozaj veľmi chcete a nepripustíte si zlyhanie, nevzdáte sa, spomeňte si a usmejte sa, pretože ste to dokázali a to za úsmev stojí, ten pocit za to stojí...♥
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MRS.Cloe MRS.Cloe | Web | 26. února 2013 v 19:31 | Reagovat

Velmi povzbuzující řeč, řeč, kde jde poznat to, jak si to doopravdy zvládla a to mě dělá šťastnou. Za tebe, za všechny, kteří tímto procházejí- a ne že jich je málo. Ve všem máš pravdu, a ať se to ostatním líbí, nebo ne je to tak. Já ti doopravdy držím palce a přeju hodně úspěchů do života. :) Jsi dobrá, dokázala jsi to, co jsi chtěla!

2 Beavind Beavind | E-mail | Web | 27. února 2013 v 13:55 | Reagovat

Teda... No, já ztratila řeč... Joy, vážně mi tu chybíš. Dokážeš v lidech vyvolat emoce jen několika řádky textu. Pláč, smích... Všechno mi to chybí, vážně. Jediná vteřina může změnit celý život... Ach jo. Kéž by tak šel vrátit čas!

No dobře, už nevím, co píšu. Říkám, ztratila jsem řeč. Dojala jsi mne - opět. =)

3 Eliška Eliška | Web | 6. března 2013 v 6:37 | Reagovat

Krásně napsané ;) A velmi procítěné ;)

4 Johi Johi | Web | 25. května 2013 v 21:59 | Reagovat

Joy, chybíš mi, ale teď už je to spíě soukromé než blogové, když jsem s blogem taktéž sekla.).

Já takovéhle stavy momentálně (díky Bohu) nemám, ale občas jsem je mívala, kdy jsem brečela a říkala si, žýe tohle všechno nemá cenu a smysl, že všichni jsou proti mně atd.
Krásně jsi to napsala, ale stejně si myslím, že tohle si každý musí zažít sám a sám se nějak probojovat.

5 anelly-graphic anelly-graphic | 26. května 2013 v 15:23 | Reagovat

Na tvém blogu jsem poprvé..Ale  je mi to strašně líto..Tvoje slova mi dodala ale kuráž ,protože mě taky není někdy moc do smíchu..Přeji hodně štěstí do života..Anelly

6 Vendy Vendy | Web | 26. června 2013 v 19:49 | Reagovat

Milá Joy, dlouho jsem tu nebyla a vidím, že ty taky ne, tak doufám, že se máš dobře a užíváš si života. Měj se príma!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama