RECENZIA 01. = Miroslava Varáčková - Prežila som svet

28. srpna 2012 v 16:09 | Joy |  Recenzie kníh
Počet strán: 216
Forma rozprávania: Ich forma
Žáner: niečo medzi dystópiou a postapokalypsou
Jazyk: originál v slovenčine
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Motýľ

Anotácia: Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili. Prišla som o svoju rodinu, priateľov, susedov a vo svojich sedemnástich rokoch som ostala celkom sama. Kedysi som chodila do školy, so spolužiačkami do kina, či len tak sa flákať mestom. Dýchala som čistý vzduch a jedla čerstvé rožky. Teraz väčšinu času trávim v starej stuchnutej pivnici a deň, kedy mám plný žalúdok, môžem pokojne nazvať šťastným. Volám sa Ela a som jedna z tých, čo prežili...

Napínavý príbeh zakázanej lásky, ktorá sa rodí v čase úpadku civilizácie. Svet je v ruinách, budúcnosť neistá, boj o život neúprosný. Podľahne Ela nádeji a túžbe milovať? Vráti jej ukrývaný vzťah do duše svetlo, alebo ju uvrhne do ešte väčšieho zúfalstva? A...prežije Ela vôbec najbližšie svitanie?

Moje pocity:

Dystópia/Postapokalypsa od slovenskej autorky? To sa tak často nevidí ale táto kniha ma milo prekvapila. Nieže by som slovenských autorov nejak podceňovala, ale všetci vieme ako to je...Táto kniha však môj názor na slovenskú tvorbu celkom zmenila, pretože je to proste skvelá kniha ktorá si vás podmaní nielen štýlom písania ale samotným a originálne podaným dejom už od prvej strany. Viacero hlavných znakov je tam podobných s 2. svetovou vojnou. Napríklad: Hitler, Nemecko = Čistí, Židia = Nečistí (geneticky upravení) a aj tábory, kde Nečistých väznia sú podobne opísané ako tie koncentračné. Autorka si zobrala kus minulosti a šikovne, originálne ho pretvorila do budúcnosti, nie veľmi vzdialenej (2034) ale s vyspelejšou technológiou. Často vás pri čítaní napadne "Môže sa to stať v skutočnosti?" Kniha je napísaná veľmi realisticky, nie je to žiadna prechádzka ružovou záhradou, skôr naopak - ťažké životné podmienky, skrývanie sa v starej pivnici, hlad a riskovanie kvôli troche jedla, strach , boj o vlastný život...To všetko musí hlavná postava Ela každodenne prekonávať po atómovom útoku, vypuknutí vojny a smrti svojho otca, ktorý ju stihol včas zachrániť pred svetovou katastrofou...Zostala jej už len verná fenka Peggy a jediná priateľka, bývalá otcova kolegyňa Beky. Všetko sa ale zmení, keď jej jeden z Dohlidačov - Alex, zachráni život a snaží sa jej pomáhať. Ako to už býva, medzi Elou a Alexom sa začne prehlbovať čosi viac...Láska tých dvoch nie je vykreslená príliš sladko ako to možno vidieť v nekonečne romantických filmoch, kde už od prvého pohľadu vedia, že sú si súdení alebo skôr v nekonečne sladkých romantických a dievčenských románoch pokiaľ tu teda hovoríme o knihách...:-D Postupne sa vyvíja od vďačnosti, cez priateľstvo až po tú samotnú romantickú lásku...:-) Čo sa týka diania v knihe, nudiť sa určite pri čítaní nebudete. Počas celej knihy sa niečo neustále deje - kruté, smutné pasáže sa striedajú s romantickými, spomienkovými...Jedná sa však ale hlavne o Elin život, takže žiadne zrovna povstalecké alebo priamé boje v centre neočakávajte. Nie každá hlavná postava každá musí byť hrdinkou, ktorá zachráni svet...Eline pocity a émocie sú tu napriek tomu krásne rozvinuté, rozpísané tak akurát. Na jednej strane sa zasnívate, usmejete sa a na tej druhej zostanete prekvapení a smutní, občas až zdesení tým všetkým, tým ako až je to realisticky vykreslené...Knihu som prečítala za dva dni, veľmi ma to pochytilo a určite si ju ešte niekedy zopakujem. Predsa len som sa nad tým musela zamyslieť...Nie je to až tak ďaleko aj keď si nemyslím, že niečo takéhoto by sa zrovna stalo, ale človek nikdy nevie koho čo napadne a ako katastrofálne to môže dopadnúť. Uvedomíte si, že sa môže stať niečo, čo môže rýchlo ovplyvniť, zmeniť váš život a aj život vašich blízkych, úplne od základov a ani si to hneď neuvedomíte - tým nemyslím zrovna nejakú svetovú katastrofu alebo vojnu...Táto kniha určite stojí za prečítanie. Pochopíte tým veľa vecí, prinúti vás sa zarozmýšľať nad sebou, nad tým čoho si možno máte viac vážiť...Aspoň v mojom prípade to tak bolo. :-)


Ukážky z knihy:

- ukážka č. 1

Séria otrasov rezonovala celým podzemím. Všetko vrátane nás sa chvelo, podlahou a stenami vibrovala neznáma sila, spoza múrov k nám doliehalo hrozné dunenie, akoby sa drvila samotná zem. Nevedela som, či ide o výbuchy, bombový útok alebo prírodnú katastrofu, no všetky možnosti boli viac ako strašné. Celé sa to zomlelo prirýchlo na to, aby som si dokázala naplno uvedomiť nebezpečenstvo situácie. Skrývala som sa v otcovom náručí a z útržkov rozhovorov, ktoré sa niesli krytom, som pochopila, že všetko je oveľa horšie ako zlé. Bola som paralyzovaná, telom mi lomcovala zimnica, oči som upierala kamsi pred seba a jediné, čo som dokázala zo všetkých svojich emócií vnímať, bol neovládateľný strach. Chcela som sa spýtať, čo sa deje - otec o tom určite vedel dosť na to, aby ma stihol dostať sem a v podstate zachrániť, no nebola som v tej chvíli schopná vydať zo seba ani jedinú hlásku. V mysli sa mi striedavo mihali obrazy mamy, Maxy, Simony, Davida - môjho krásneho Davida, opäť mamy...A hoci všetky moje predstavy boli horšie ako najtemnejšia nočná more, ani jedna sa nevyrovnala tomu, čo nás čakalo. Neskôr som toto obdobie nazvala obdobím smrti. Pokojne by sa tie časy dali označiť aj temnými, beznádejnými, zúfalými, no pre mňa mali len jedno zodpovedajúce pomenovanie. Priestorom krytu sa dlhé hodiny jednostaj ozývali vety typu: "Tichá vzbura sa začala už pred niekoľkými mesiacmi, bolo jasné, že to musí takto skončiť." "Vojna, panebože, čo budeme robiť, čo len budeme robiť?" "Nič už nezmôžeme, je do toho zapojená celá Severná Amerika a Ázia. Kto mal trochu rozumu, mohol to očakávať. To, čo sa teraz deje nad našimi hlavami, je len logickým vyústením predchádzajúcich konfliktov." No bolo jasné, že všetko sú len dohady. Možno je to zvláštne, ale od istého momentu som vlastne ani nechcela vedieť, čo sa deje. Akoby sa vo mne čosi zablokovalo, preplo na núdzový režim, ktorý riadil len základné životné funkcie a všetko ostatné vyradil z prevádzky. Mala som chuť zapchať si uči, zavrieť oči a opakovať si, že všetko sa mi len zdá. Ráno sa prebudím u nás doma a svet bude opäť v poriadku. Dám si raňajky chlieb so smotanovou nátierkou, usmejem sa na mamu, s Maxom si vymeníme zopár uštipačných poznámok a potom budem snívať o tom, ako sa opäť stretnem s Davidom. No žiadne prebudenie sa nekonalo. Kvíliaca zem predznamenávajúca začiatok vojny bola holou realitou...

- ukážka č. 2

"Možno len nie som bezcitná sadistická sviňa," odvetí, pričom mu tvár zastrie akýsi tieň. "Každý Dohliadač je sviňa," bez rozmýšľania vysypem, čím som asi prestrelila. Alexovu tvár stiahne tvrdý výraz. Čakám, kedy mi vyrazí jedlo z rúk a vyhodí ma von. Alebo schmatne pod krk a odvlečie do tábora. Mylím sa v ňom. Len sa na mňa zhlboka zahľadí a zasyčí: "Pozri sa, Ela," ukáže dvomi prstami na svoje oči. "Vyzerajú takto oči zabijaka? Odráža sa v nich preliata krv?" Potom mi schytí voľnú ruku a priloží si ju k tričku. "Cítiš? Tak cítiš?" V hlase sa mu prelína bolesť s hnevom. Pichá ma ním a bodá. Ani nedýcham. Zbabelo potrasiem hlavou. "Ako bije?" štekne. "Ja neviem," vystrašene naňho upieram zrak. "Rýchlo," vysypem zo seba netušiac, akú odpoveď očakáva. "Rovnako ako tvoje," povie miernejšie. "Myslíš, že by tak tĺklo, keby som bol krvilačná beštia? Myslíš, že by mi búšilo ako splašené, keby mi išlo len o to, zabiť ťa?" Nezmôžem sa na nič, len pokrútim hlavou, že nie. Rozbesnená krv krv mi buší v hlave, adrenalín zaplavuje všetky bunky môjho tela. "No vidíš, tak ma už konečne prestaň obviňovať. Ak si si to ešte nevšimla, už dvakrát som ťa zachránil. A nemusel som. Rozumieš?" Posledné slová už opäť zakričí. S námahou prehltnem sústo, ktoré mi uviazlo v ústach. "Prepáč," zašepkám a v dlani pritlačenej k jeho sivozelenému tričko, ktoré je súčasťou uniformy, cítim aj cez vrstvu látky, ako prudko dýcha a skáče mu srdce. Možno je také isté ako to moje, pomyslím si. Takisto ustráchané, boľavé, bažiace po živote, aký bol predtým, než nás zasiahli hlboké rany. Opäť mám v sebe neskutočný zmätok. Túžim vychutnať si pocit blízkosti iného človeka. Ľudskú vôňu. Dotyk. "Prepáč, nemyslela som to tak", na okamih privriem oči. "Dúfam, že ťa raz presvedčím o tom, že nie som vrah," povie s prímesou trpkosti. "Snáď," šepnem a uvedomím si, že ešte stále k nemu pritláčam dlaň. Rýchlo ju odtiahnem...

- ukážka č. 3

Potláčam v sebe všetok strach a vydávam sa smerom k centru. Je to riskantné a nebezpečné, no musím. Dúfam, že sa mi podarí niečo nájsť, hoci len kúsok suchého pečiva pri smetiaku či staré jablko, obhryzenú kôrku chleba, zhnitú mrkvu...čokoľvek, čo by nás vytrhlo z najhoršieho. Už z diaľky však vidím, že do jedinej udržiavanej, zachovalej a bohatej časti mesta, kde by sa dalo niečo zohnať, sa nedostanem. Len-len si stihnem ľahnúť na prašnú cestu, keď zbadám Dohliadačov. Je ich tam veľa, viac ako inokedy. Tak v tomto Alex neklamal, má u mňa bod k dobru, pomyslím si ironicky a štvornožky sa odplazím do bezpečnej vzdialenosti. Úľavu rýchlo vystrieda nová vlna bezradnosti. Ak sa nedostanem do mesta, šanca nájsť jedlo sa závratne dostáva na nulovú hodnotu. Na okamih si spomeniem na Beky, ale vzápätí si uvedomím, že je na tom možno oveľa horšie ako ja. A aj keby nie, bolo by úbohé ísť ju žiadať o pomoc, keď sama trpí núdzou. Nemohla by som to urobiť. Pripadám si, akoby mi niekto práve ukradol posledné zvyšky optimizmu, doslova zrazil moju nádej na prežitie na kolená. Zostáva mi ešte jedna možnosť, ktorú som sa snažila z hlavy vytlačiť do zabudnutia. Hoci sa tomu prieči celá moja bytosť, je jasné, čo musím spraviť. Mám obrovský strach, či sa práve nevrhám do pasce, ale je len jeden spôsob ako to zistiť. Snažím sa rozpomenúť si na všetko, čo mi Alex hovoril o znameniach: Západné Bašty. Zelená rovná sa jedlo. Modrá kontakt. Pomôžem ti...Vôbec neverím tomu, že tam niečo nájdem, no ak existuje čo i len mizivá šanca, musím to skúsiť. Vzpiera sa vo mne všetok zdravý rozum, čosi hlboko vo vnútri ma hlasno varuje, ale pud sebazáchovy ma ženie vpred. Je silnejší ako ja. A tiež ma poháňa nutnosť pomôcť Peggy, pretože by som neprežila jej stratu. Opäť mám pred sebou jeho tvár, v spomienkach zámerne prehliadam tetovanie a nahováram si pod tlakom najkrajnejšieho zúfalstva, že tak nemôže predsa vyzerať žiadny bezcitný človek. Hlúpe, ja viem. Mozog mi však funguje len spomalene a hmlisto. Aj nohy za seboz vlečiem iba s námahou. Ak by ma zbadala hliadka, bola by som dnes ľahkým terčom...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♥Bubble♥ ♥Bubble♥ | Web | 28. srpna 2012 v 16:22 | Reagovat

Vypadá ta knížka velmi dobře:)
Tu bych si přečetla, kdyby byla u nás v knihovně .. Podívám se po ní až tam půjdu :)

2 Adel Adel | Web | 28. srpna 2012 v 16:25 | Reagovat

Ta knížka vypadá skvěle, děj na mě působí zajímavě :) Ale nikde jsem ji v knihách neviděl, no budu se muset porozhlédnout :)

3 Johi Johi | Web | 28. srpna 2012 v 17:18 | Reagovat

Uvidím...Tento typ knížek jsem mívala ráda,ale teď čtu jen životopisy slavných. Takže se podívám,a le asi to číst nebudu. I když...

4 Beavind Beavind | E-mail | Web | 28. srpna 2012 v 17:24 | Reagovat

Doufám, že seženu i v češtině :D vypadá to zajímavě...

5 Beatricia Beatricia | Web | 28. srpna 2012 v 21:30 | Reagovat

Já čtu ráda ve slovenštině. Tvá recenze je opravdu literární dílo vysoké úrovně. Máš hezkou stylizaci a vyjadřování. :-)**

6 MRS.Cloe MRS.Cloe | Web | 28. srpna 2012 v 23:56 | Reagovat

Waw, vypadá to na velmi dobrou knížku, jak děj, tak typ psaní.
Ne, ne ne- udělám to následovně. Tvůj popis a vysvětlení děje, je jako rovnou tu knížku číst. Sice teď budu časově omezená a na pokraji sil ze školy a tak dále. Je to prý úžasná knížka( to jsem jsem dozvěděla teď, během psaní komentáře od spoluadminky Jadee), ale to jsem pochopila i z tohodle článku. Těším se na ni, a nepíšu to jen tak. Myslím to vážně, a až jednou nastane čas, kdy to budu mít přečtené, zmínim se o tom :) Díky za inspiraci ke čtení, zrovna jí dost potřebuju.

7 Ku-li-na Ku-li-na | Web | 29. srpna 2012 v 11:15 | Reagovat

Krásný blog.

8 Lore Lore | Web | 29. srpna 2012 v 12:37 | Reagovat

No, vypadá zajímavě pokud na ni někde narazím tak si ji přečtu ;) Z ukázek se mi líbí, bohužel ale s knihami ve slovenštině ještě nemám zkušenosti..

9 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 30. srpna 2012 v 11:08 | Reagovat

To vypadá zajímavě :) Taky s knihama ve slovenštině nemám žádný zkušenosti :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama