RUDOLF A SANTA :-D...Fakt nechápem, prečo zrovna takýto nadpis, ale páči sa mi :-D

23. prosince 2013 v 19:38 | Joy

Zdravím priatelia! :-)

Tak, sľúbila som článok, tu ho máte. :-) Síce možno niektorí čakáte siahodlhý rozpis za posledné obdbie a možno nejaké zvyšné simsové fotky alebo niečo podobné, asi vás trochu sklamem alebo poteším? Tak či onak v minulom článku som si to všetko vynahradila, takže my to hádam nebudete mať niektorí z vás až tak za zlé. :-) Teda dúfam...:-D


Hm, téma článku...2013...Rozmýšľam ako veľmi sa zmenilo to všetko odkedy som skončila s blogom alebo skôr ako veľmi som sa zmenila ja? Vlastne som si číslo 13 obľúbila práve kvôli roku 2013, pretože mi dal veľa nového a bol to pre mňa jeden veľký začiatok. A myslím, že rok 2014 bude ešte viac ale nechám sa prekvapiť. :-)


Ako som už minule spomínala, pretrieďovala som si zložky. Áno a pretriedila, celkovo všetko. V mojom počítači už nie je ani stopa po The Sims3. Celú hru aj s jeho dodatkami a kolekciami som odinštalovala a u mňa doma by ste ju hľadali už márne. Táto časť zo mňa je už dávno preč, aj napriek tomu, že mi niekedy chýba ale skôr tie možnosti fantázie a vytváranie príbehu ako samotná hra.


♥ Skôr som sa teraz zaľúbila do čítania kníh a je to fajn záľuba. ♥

A keď už sme pritom, poradíte mi nejakú dobrú knihu, čo ste čítali alebo o nej aspoň počuli? :-) Mám rada rôzne žánre ale najradšej asi tie zo života, zo školského prostredia a pre ženy, o ľuďoch a potom nejaké podobné ako napr. Hry o život a pod. :-)



No a aby som nezabudla, samozrejme...

PRAJEM KRÁSNE SVIATKY, VIANOCE A ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK

♥ ♥ ♥ Užite si ich v zdraví, láske, pohode a s ľuďmi, ktorí sú pre vás dôležití a s ktorými sa cítite príjemne. ♥ ♥ ♥



A ak chcete, možete mi porozprávať čo ste za ten čas, čo som tu nebola a teraz opäť zavítala, zažili vy, čo pre vás znamenal rok 2013 a ako ste sa tu mali, hlavne moji verní návštevníci a OB-čká, akoby som si na vás mohla nespomenúť. :-)


 

Článok plný vzpomienok a plus ešte nejaké tie nedoriešené vecičky :-)

13. srpna 2013 v 16:13 | Joy

Tak som tu znova po dlhšom čase opäť raz zavítala aby som vám sem hodila nejaký ten článok. :-)
Skôr vlastne než začnem vôbec ešte nejaké nedoriešené veci z mojej blogovej éry, ktorá už dávno skončila..Ako prázdninujete? :-) Je to celkom bežná otázka, ale naozaj by ma to zaujímalo. Vy, ktorí ste patrili/patríte do mojich OB-čiek, veľmi by ma potešilo, ak by ste mi sem o sebe niečo napísali. :-) Boli ste, ste fajn a vždy budete moji priatelia z blogu, chýbate mi a veľmi rada si na vás vždy spomeniem. :-* :-)

.................................................

No a čo som to vlastne chcela ešte doriešiť? Och, jasné..Triedim nejaké zložky a zostalo mi ešte pár obrázkov, sims fotiek a aj nejakých pár cien za súťaže, ktoré som nezverejnila. To by som teraz rada napravila..Zdá sa mi to trochu škoda nechať to len tak zabudnuté v zložkách, občas sem tam do nich nakuknem a pripomeniem si moje blogovanie, komixovanie atď. ale myslím, že to je škoda keď sú len tak tam. Boli vytvorené pre nejaký účel a boli vytvorené aj pre vás. Kto by si teda ešte možno chcel zaspomínať so mnou, môže prejsť na celý článok. :-)


Nezabudnite...♥

26. února 2013 v 16:05 | Joy

Nemožné, ešte som nezabudla heslo! :-D No dobre, až na tretí pokus som sa trafila do správneho, ale aj tak...:-D

Hmm...A teraz čím začať? Už dlhšie som plánovala napísať takýto článok, pripravovala som sa naň, všetko na čo nesmiem zabudnúť, všetko čo chcem napísať ale takto sa to nedá...To je ten pocit, keď už sa prihlásite a dáte, že chcete napísať nový článok, objaví sa vám prázdne políčko a vy teraz rozmýšľate, čo všetko ste to chceli napísať ale vzápätí to čo ste si pripravili zmizne, stratí sa vo vašej mysli a vy začnete proste len písať a píšete to ako to cítite...

---

Nie, nezabudla som na vás...Odchod každého blogera je ťažký, poznám to ešte keď som mala blog a nové začiatky sú tiež vždy ťažké a to pozná každý z nás, či už blog má alebo nie...31. října 2012 v 16:23...To je ten osudový čas, kedy som zverejnila článok o svojom odchode...Myslela som si, že to ani nevydržím, že sa o nejaký čas vrátim ako sa dám dokopy a oddýchnem si ale postupom času som prišla na všetko, o čo som sa počas svojej blogovej éry ochudobňovala...O život, skutočný život ktorý sa mi predtým zdal príliš krutý, život pred ktorým som utekala a skrývala sa za blogom...A zrazu počas toho čo som tu nebola, som zistila, že ten život nie je až taký krutý, že to bola len skúška, jedna z mnohých ktoré ma ešte len čakajú a že sa ten život len musím naučiť žiť, musím sa naučiť nevzdávať sa a zdvihnúť sa po každom páde a pozrieť sa s úmevom do očí tým, ktorý ma chceli vidieť najviac na kolenách a ísť ďalej...A ja som sa to naučila, pretože som chcela a zmenila som sa, som silnejšia...Silnejšia každou jednou prekážkou, ktorá sa mi postaví do cesty...Áno, prišla som na veľa vecí, pochopila som veľa vecí a aj to, že návrat by bol krokom späť...A to nechcem, nechcem sa vracať do minulosti alebo len stáť na jednom mieste, na mŕtvom bode...Chcem kráčať ďalej novými cestami a novým smerom a objavovať nové veci...

Zvláštne koľko si toho človek uvedomí aj za tak nie príliš dlhý čas...:-) Niekomu sa to môže zdať dlho, ale mne sa to zdá akoby to všetko šlo príliš rýchlo, možno preto že som konečne našla to, čo som chcela a teraz mám chuť spomaliť a dohnať to stratené...Viem, že to zlé obdobie čo som mala a tým nemyslím blog, ten bol mojou záchranou, únikom...Viem, že to už nezmením a viem, že to mohlo byť inak už skôr ale dá sa to naozaj považovať za stratené obdobie môjho života hodné zabudnutia? Posilnilo ma to a zistila som, ako silná som a som veľmi, pretože nie každý by to vydržal...Neutiekla som, vydržala som a potom som jednoducho šla ďalej, dokázala som to všetkým aj sebe...

Ak máte pocit, že je to to najhoršie čo sa vám mohlo stať, že neviete ako ďalej a nemáte silu zvládnuť tú skúšku, skúste sa prestať ľutovať, skúste prestať myslieť na útek, skúste sa pozrieť do zrkadla a utrieť si slzy a pozrite sa ešte raz a nájdite seba, pretože to vám dodá silu bojovať...Nájdite ju v sebe, tú silu postaviť sa a priamo tomu čeliť, vydržať to s úsmevom a až potom, keď to vydržíte príde odmena za vašu statočnosť...Život je boj, to je pravda. Treba si ale pamätať, že aj keď dnes nesvieti slnko, aj keď dnes je vám hrozne a bolí to a ja viem ako, bude lepšie síce nie teraz, nie práve v tejto chvíli ani zajtra, ale bude a slnko raz zasvieti aj na vás keď toho budete hodní a dostatočne silní, vyrovnaní to prijať...

Vlastne som vám len toľko chcela napísať a aspoň trochu posmeliť tých, čo sa cítia rovnako ako ja vtedy a nevedia prečo, ešte stále to nepochopili...Nezabudnite na to a mám vás rada, všetkých. :-)

Nezaujímajú ma bezcharakterní ľudia, nezaujímajú ma ich intrigy a ohováračky, nezaujímajú ma ľudia čo o mne nevedia nič a chcú mi ublížiť, chcú ma vidieť padať, plakať a prosiť ale to neuvidia...Naučte sa smiať, smiať sa im do tváre, naučte sa počúvať ale len podstatné, naučte sa hovoriť ale nie veľa, naučte sa príjimať skutočnosť a nezakrývať si pred ňou oči ale aj vidieť možnosti, naučte sa žiť, kráčať a nepadať...Je to len na vás, ako to dokážete prijať...Ste len vy a to čo je okolo vás si vytvárate sami, všetko je na vás, to kto ste, kým chcete byť...Vytvorte si okolo seba také prostredie, taký svet aký bude odrazom vašej duše, vás...Aký chcete vy, s ľuďmi ktorých máte radi a ktorí majú radi vás a hlavne sústreďte sa na svoj cieľ, na splnenie vášho sna, nedovoľte nikomu ho zničiť ani pošliapať, choďte si za tým a keď sa vám to podarí a to podarí, pokiaľ to naozaj veľmi chcete a nepripustíte si zlyhanie, nevzdáte sa, spomeňte si a usmejte sa, pretože ste to dokázali a to za úsmev stojí, ten pocit za to stojí...♥
 


Mám vás rada a vždy aj budem... :-)

31. října 2012 v 16:23 | Joy

Môžete si k článku pustiť túto pesničku. Ja som ju počúvala stále dookola pri písaní tohoto článku.
↓↓↓


Kedysi som si myslela, že by som niečo také ako opustiť tento blog nedokázala ale teraz cítim, že sa musím posunúť ďalej a to bez blogu a bez toho, čo bolo predtým...Je na čase sa neobzerať za tým, čo bolo ale myslieť na to, čo je teraz a na to, čo bude...Niečo staré prenechá miesto tomu novému, tak ako aj keď sa jeden život končí, druhý začína...Vždy som to cítila tak, akoby som mala 2 životy...Jeden ten v ktorom žijem už od narodenia a ktorý nebol vždy ľahký, ale ten taký nikdy nebude pretože je to proste tak - viem, že čím viac prekážok prekonávam, tým viac budem silnejšia, tým lepší človek zo mňa bude a to je ten skutočný život...A ten druhý, tu na blogu, únikový život od relity, ktorá ma častokrát zrazila k zemi...Príliš veľakrát som sa správala zbabelo a snažila som sa vyhýbať tomu skutočnému životu, utekala som a radšej si predstavovala, že som neviditeľná a že to tak je najlepšie, ale nie je...Nie je to ani správne...Musím sa tomu vzoprieť, postaviť sa tomu a neutekať, už nie...Viem, že to potrvá a že to nebude ľahká cesta, ale ja to zvládnem...

Tento blog mi veľmi prirástol k srdcu, je ťažké ho opustiť avšak tak to má byť. Keby mi to bolo jedno, bola by som sama zo seba prekvapená a zdesená, ako mi môže nezáležať na tej všetkej práci a čase, ktorý som tomuto blogu venovala...Spoznala som veľa talentovaných a šikovných blogerov, veľa dobrých blogových kamarátov ktorí či už skončili alebo ešte stále blogujú, vždy na nich budem spomínať ako na ľudí, s ktorými som si rozumela a ktorí mi niečo dali, každý z nich...Nezabudnem na vás ani na tento blog a nezabudnite ani vy na mňa...Viem, že som nebola až taká úžasná blogerka a ani zďaleka taká dobrá komixárka...Mala som toľko nápadov, ktoré som ešte chcela zrealizovať a aj tak zostanú iba v mojej mysli...Ale to nevadí, idem ďalej a tentokrát už nebudem utekať od skutočností...


Viem, že väčšina z vás nemá rada dlhé články a tak to už nijako predlžovať nebudem ale aj tak som sa musela trocha rozpísať...Blog nezmažem, nedokážem to a ani nechcem...Chcem aby tu po mne niečo zostalo, aspoň to málo, aspoň ten kúsok zo mňa...


Ak mi chcete niečo napísať, využite to tu a teraz. Idem ešte navštíviť všetky svoje Obľúbené Blogy a rozlúčiť sa. Prosím, nepresviečajte ma a nepíšte, to je škoda a podobné komentáre takéhoto typu...Buďte ku mne úprimný, pretože to ja som sa snažila byť vždy a teraz je na to tá správna chvíľa...Pamätajte na mňa, spomínajte v dobrom a nezabudnite...Ja nezabudnem a ďakujem, za všetko... :-)

Potrebujem čas...

18. října 2012 v 18:34 | Joy
Na deň, kedy sa odhodlám tento článok napísať som sa pripravovala už dlhšie. Teraz ani neviem čím mám vlastne začať...Viete, už nejakú tú dobu pozorujem na sebe zmeny. Chcem tým teda povedať, že dospievam a začínam rozmýšľať inak a zaujímať sa o trocha iné veci ako len TS3. Pamätám si, keď som začala blogovať a prečo som si založila blog práve o sims...Dnes som náhodou natrafila ne jednu vetu: "Keď uvažuješ nad tým, že by si chcel skončiť - spomeň si na to prečo si začal." Áno, nebudem nič zakrývať, nič popierať, nejaký ten čas a že to nie je len deň, dva, týždeň, dva týždne...som uvažovala nad koncom...Ale keď som si dnes prečítala tú vetu, niečo mi v tom zabránilo keď som si spomenula na svoje začiatky, na tú prácu a moje snaženie pre blog, na dôvod prečo som vlastne začala blogovať a prečo som začala s blogom o TS3...Nechcem prestať blogovať, človek potrebuje občas uniknúť z reality ale potrebujem čas na to aby som sa utvrdila v tom, čo som na začiatku keď som začala blogovať, vedela...Preto prosím, dajte mi čas nech to trvá koľkokoľvek. A keď vám tu nabudúce napíšem, bude to o tom ako som sa rozhodla čo bude ďalej....

Milujem jesenné farby! :-)

13. října 2012 v 17:27 | Joy |  Rýchle správy, info, novinky atď.
HoHoHo! :-D Kde ste, tu ste! :-D Ja viem, nejak nám to tu upadlo, pokleslo ale niet sa čo čudovať. OB som navštevovala ako sa dalo, aj keď som nekomentovala. Väčšina z nich je na tom podobne s aktivitou ako ja teraz. Prečo vlastne sa vôbec hodnotia blogy a hodnotí sa aj aktivita. Myslím, že je to zbytočné, čas neovplyvníte, nie vždy tak ako chcete. :-) No nič, nejdem tu teoretizovať...:-D

Čo sa týka blogu a tvorenia v TS3, teraz sa zamerivam viac na tvorenie rôznych simíkov a fotenie umeleckých fotiek. :-) Čo by ste povedali na to, keby som založila rubriku kde budem tie fotky pridávať? A napríklad aj rubriku zameranú na rôzne shooty, photoshooty postáv akože hercov z komixov? :-)

Síce, na komixovanie som nejak zanevrela, ja viem ale rozhodla som sa komix Amy Blue trochu posunúť. Pôvodne som chcela odštartovať 1. časť nejak na začiatku septembra a tak by to šlo aj v komixe podľa času a ročných období normálne ako aj v reále ale to som premeškala, aj keď som sa snažila najviac ako som mohla, popri preinštalácií a znovusťahovania všetkých potrebných downloadov sa to nedalo stihnúť. Rozhodla som sa, že pokiaľ má komix začať, tak nech už začne podľa plánovaného obdobia. Takže na začiatku komixu bude september aj keď v skutočnosti je teraz už polovica októbra. To znamená, že niektoré sviatky sa posunú tiež, Halloween v komixe bude po Halloweene v skutočnosti, Vianoce po Vianociach, Nový rok tiež už po Novom roku. Nevadilo by vám to? Predsa časové obdbia normálne nemusia ovplyvňovať aj časové obdobia v komixe. To je na každom ako chce, aj v knihách či filmoch len chcem vedieť váš názor. Súhlasíte s tým? :-)

A inak, páči sa vám nový jesenný design? Mám rada jesenné farby, neodolala som. :-D

Baf :-D

27. září 2012 v 21:33 | Joy |  Rýchle správy, info, novinky atď.
To už je presne 10 dní, čo som sa skoro neozvala. Ale mám pre vás dobrú správu, už mám viac-menej všetko do nového komixu Amy Blueová hotové, zajtra a cez víkend sa budem venovať príprave 1. dielu. :-) Tak, dúfam že som vás celkom potešila. Mám tu aj ukážku pár postáv, presnejšie troch chalanov ktorý budú pre dej dosť dôležití.


Alex, David a Nicholas...Ešte im asi zmením to oblečenie a doplnky. Nič takého kľúčového vám o nich zatiaľ neprezradím, len o Alexovi. Je to brat Amy, tak trochu blázon ale hlavne pohoďák, ktorý sníva o kariére Rockovej hviezdy. S kamošmi si založil kapelu, v ktorej spieva. A to je ako tak všetko. :-D Ostatné sa dozviete postupne v komixe.

Zatiaľ by ma zaujímal váš názor na tých ďalších dvoch, David a Nicholas...Čo myslíte, aký vzťah majú k Amy a akí sú povahovo? Avšak nezabúdajte, že zdanie môže niekedy klamať. :-)

Další články


Kam dál